ŠTASTNÉ A VESELÉ
Zemiakový šalát?
Fuč.
Losos?
Zvyšky sa na mňa usmievajú na stole.
 
Odbilo šesť hodín večer.
Sedím na gauči a rozmýšľam, čo so svojím životom.
V ruke držím, samozrejme, pohár červeného.
 
Moje januárové ja by sa len pozeralo na decembrovú verziu s otvorenými ústami.
 
JANUÁR – zamilovaná.
FEBRUÁR – padám do toho ešte viac.
MAREC – trávime spolu čas 24/7.
APRÍL – je to trošku zvláštne, ale hovorí mi, že ma miluje. Mám mu veriť?
MÁJ – prvý spoločný výlet do Barcelony.
JÚN – povedala som mu to aj ja.
JÚL – spoznal mojich rodičov a mladšieho brata.
AUGUST – začal hovoriť o svadbe, deťoch. Som v tom až po uši. Žeby to tentokrát naozaj vyšlo?
SEPTEMBER – chce, aby sme spolu bývali. Myslím, že ma asi požiada o ruku.
OKTÓBER – rozišiel sa so mnou, pretože si vraj zaslúžim niečo viac ... cez telefón ... WTF? Bola som naozaj taká hlúpa?
DECEMBER – zistila som, že ma podviedol. Aké klišé. Už chápem Britney Spears, ktorá si v 25 oholila hlavu. Nemám od toho ďaleko ani ja. 
 
Skoro som sa rozrevala pri štedrej večeri.
No a teraz sa snažím nepokračovať v druhom dejstve pri Popoluške a darčekoch.
Zaprisahala som sa, že nebudem cez sviatky používať Instagram
a utopím svoje trápenia vo víne.
Tak.
 
Darčeky?
Koho to zaujíma?
Mama však do mňa dobiedza, aby som si otvorila ten s čiernou mašľou.
Nemám na to vôbec žiadnu náladu, ale nechcem byť zlá.
„Diana, neštvi ma a otvor si ten darček!
prebodáva ma pohľadom mama, ktorá každé Vianoce veľmi prežíva.  
Pred pár dňami mi povedala, že Roman sa jej aj tak nikdy veľmi nepozdával a celé jej to prišlo narýchlo.
No nemohla mi to povedať skôr?
 
Medzi blikajúcim stromčekom a bratom zaboreným do svojho nového Playstationu plánujem maratón romantických vianočných filmov s kokosovou maskou na tvári, o ktorej si môj otec myslí, že vyzerá, akoby som mala popáleniny 3. stupňa.
Díky oci, ty vieš, ako ma rozveseliť.
Rozbaľujem tajomný darček.
Parfum, po ktorom som túžila, však leží vedľa mňa.
Čo to je tá BALMORA?
 
Z elegantnej bielej škatule sa na mňa vynorí jemný župan s dizajnérskou potlačou.
Prehodím ho cez seba.
Oversize prevedenie.
Široké rukávy.
Milujem.
Cítim sa, akoby ma niekto nežne objal.
Ani neviem ako a odhadzujem masku nezraniteľnosti.
Vyhŕknu mi slzy a zmôžem sa maximálne na pridusené „ďakujem“.
 
Neboli potrebné žiadne slová.
Mama to vedela.
Vedela,
že bremeno stroskotaných nádejí
a zlomeného srdca sa odľahčilo
pod nečakanou váhou tohto daru.
Utierala som si slzy
a medzi smrkaním som sa uchechtla
„to som ale drama queen“,
čím som si vyslúžila súcitný úsmev od otca,
prevrátenie očí od brata
a znalecký pohľad od mamy. 
 
Nie je to len kus oblečenia, ale pripomienka, že aj uprostred trosiek tohto búrlivého roka existujú nečakané útechy, ktoré pohladia dušu v kruhu najbližších.

 

Ak ste si prešli tento rok niečím podobným ako ja,

prajem Vám do roka 2024, aby ste si opäť pripomenuli to, KÝM STE.

Nikto z nich si nezaslúži naše slzy. :) 

 

Diana

(been there, done that)